Oslava letného slnovratu českých rodnověrců sa aj tento rok odohrala na Morave na mieste bývalého veľkomoravského hradiska Staré Zámky, ktoré sa nachádza kúsok za líšeňským cintorínom v Brne. Pozvánku na oslavu slnovratu som dostal od Ladislava, a pretože som z pracovných dôvodov nemohol vycestovať na stredné Slovensko za Žiarislavom, s radosťou som pozvanie prijal. Bol som zvedavý, ako vyzerajú oslavy inej skupiny slovanskej pohanskej cesty – slovanské pohanstvo je môjmu srdcu najbližši.
Na mieste hromadného zrazu ma mierne prekvapilo, že sa oslavy letného slnovratu budú niesť v komornej atmosfére približne desiatich ľudí. U Žiarislava som zažil hromadné oslavy, ktorých sa zúčastnilo približne 200 ľudí. Na druhú stranu som sám v sebe cítil, že tento rok mi viacej bude vyhovovať príjemná „rodinná“ atmosféra, ktorú mi ponúkla práve rodnověrecká oslava.
Po presunutí na miesto osláv sme sa aj s priateľkou začali postupne zoznamovať s prítomnými rodnověrcami – okrem už známeho Ladislava so Mstislavem, Veleslavou, ich synčekom Rostíkom, Víťeslavem, Soběslavem, a Ondřejem z Olomouce. Príjemne sme posedeli, pozoznamovali sa navzájom a poprechádzali sa po okolí. Dozvedeli sme sa, že na vedľajšom kopci sa usadili ľudia z Pohanského kruhu, aby tiež oslávili slnovrat na mieste spätom s veľkomoravskou históriou. V priebehu večera sa pripojili ďalší ľudia, ktorí sa plánovali zapojiť do hlavného rituálu, ale neplánovali prespať. V rámci príprav sme zbierali palinu (česky pelyněk) a plietli z tejto mocnej ochrannej byliny, používanej našimi predkami na vydymovanie, vence.
Program samotného slnovratu sa pravdepodobne v ničom nelíšil od tých minulých, tak ho len stručne načrtnem. Slnovratový rituál začal spoločným príchodom k 4 nachystaným vatrám, počas ktorého sme spievali obradnú pieseň. Po jej dospievaní sa Soběslav pustil do zapaľovania vatier, zatiaľ čo ľudia v kruhu ďalej spievali inú slnovratovú pieseň. Keď sa za pomoci techniky 21. storočia nakoniec podarilo oheň zapáliť, tak žrec Ladislav spustil úvodnú reč na oslavu slnka, slnečných božstiev a vrcholu leta, počas ktorej sme jedli rituálny koláč so svargou. Vrcholom rituálu bol prípitok medovinou v kruhu. Roh sa ku každému dostal veľakrát, volalo sa veľakrát na slávu, čo viedlo k postupnému posunu od vážnych prípitkov k menej vážnym. Atmosféra sa uvoľnila a začala voľná zábava, ktorá trvala až do neskorej noci. Okolo 22:00 sme sa ešte vybrali na rituálne kúpanie do neďalekého potoka – nie nedarmo sa nazýva letný slnovrat Kupalo či Kupadlá. Vzhľadom k tomu, že sme s priateľkou nechceli riskovať prechladnutie počas nezvyčajne chladného letného večera, tak sme si len symbolicky ovlažili tvár a opláchli ruky. Odvážnych, čo sa vrhli aj do vody sa však našlo dosť a po chvíli sa k nám pripojila aj menšia skupinka ľudí z Pohanského kruhu. Okrem kúpania sa po prúde rieky na kúsku kôry púšťali aj medové sviečky s prianím na ďalší rok.
Oslava letného slnovratu s českými rodnověrcami sa mi veľmi páčila. Oceňujem ich otvorenosť voči hosťom a nováčikom a ďakujem za príjemnú atmosféru rodinného charakteru. V budúcnosti sa rád zúčastním ďalších osláv iných sviatkov kola roku a odporúčam to aj ďalším záujemcom o slovanské pohanstvo.
Michal